História
Názov obce a jej počiatky
Názov obce Lemešany korení v slove „lemeš“, teda v starobylom slove označujúcom jazyk. Slovo lemeš bolo pôvodným názvom dediny, používaným už v 11. storočí. Tento názov bez zmeny prešiel do maďarčiny. V slovenskom prostredí sa vyvinul názov Lemešany.
Lemeš označuje aj spodnú časť pluhu, ktorá vniká do pôdy a narezáva ju. Traduje sa, že na území obce sa v kováčskej dielni vyrábali lemeše na základe čoho obec získala toto pomenovanie.
Lemešany sa v písomnostiach uvádzajú takto: v roku 1289 villa Lemes, v 14. – 17. storočí Lemes, maďarský Lemes až do 20. storočia, od 18. storočia slovenský tvar Lemessany a v 20. storočí Lemešany.
Dedina patrila k najstarším slovanským resp. slovenským dedinám v okolí spred 11. storočia. Údolím Torysy viedla v dobe hradištnej jedna z najdôležitejších ciest spájajúcich dunajskú kotlinu so Zakarpatskom. Toryská cesta, na ktorej Lemešany ležia, mala veľký význam aj v stredoveku.
Archeologický prieskum svedčí o súvislom slovienskom resp. slovenskom osídlení miestnej časti doliny Torysy už od 9. storočia. V chotári obce sa našiel avarsko – slovanský hrob, charakteristický výstroj jazdca. Dosviedča osídlenosť okolia slovanským obyvateľstvom v 8. storočí.
Avarsko – slovanský jazdecký hrob v Lemešanoch
Nález avarsko – slovanského jazdeckého hrobu je opísaný v prírastkovom denníku Národného múzea v Budapešti. V zázname z 12. decembra 1866 nájdeme tieto údaje o náleze:
1.kruhovitá prelamovaná ozdoba konského postroja z medeného plechu, na ktorej sú v perlovcovom kruhu štyri chocholnaté zvieracie hlavy
2. železný zhrdzavený fokoš s hrotnatými výbežkami po stranách otvoru
3. strmeň, hrotnaté konce jeho stúpadla sú ohnuté , na stúpadle i ramenách má plastické rebro
4. podobný strmeň na jednej strane poškodený.
Predmety sa našli v lemešianskom chotári pri stavbe cesty okolo kostry jazdca pochovaného s koňom. K nim patrí ešte železná ostroha. Z obsahu hrobu sa zachovala v Národnom múzeu v Budapešti len sekera, ktorá pripomína nález z devínskonovoveského slovanského pohrebiska. I opísané kovanie sa podobalo novoveským faléram (faléra je kruhovitý alebo terčovitý kovový kotúč).
Prvá písomná správa o obci Lemešany
Najstarším zachovaným písomným dokladom o Lemešanoch je listina z roku 1289. Magnát Omodej v nej potvrdil staršiu deľbu majetkov šľachtica Petra z Drienova. Deľba sa týkala aj Lemešian. Tie pripadli Jurajovi, synovi spomenutého Petra. Lemešany sa v tejto správe uvádzajú s označením villa, čo znamená, že už vtedy boli vyvinutou dedinou.
Prvým známym zemepánom Lemešian bol Peter z Drienova (Somosy). Vlastnil Lemešany v 2. polovici 13. storočia.
K obci Lemesany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany.
Z dejín obce Chabžany
Dedina Chabžany patrila k starobylým slovenským dedinám. Jestvovala pravdepodobne už pred 11. storočím.
Slovenský názov dediny a nárečovej podobe Habžany, patrí k starobylým slovenským názvom. Jeho základom je slovo habža, chabza, čiže baza čierna. Slovenské obyvateľstvo mohlo tento názov používať už v 11. storočí. V písomnostiach 20. storočia sa ustálil v podobe Habžany a neskôr Chabžany. V písomnostiach od 14. storočia, nachádzame pomenovanie obce v inom tvare, ktorého základom je maďarské pomenovanie stromu buk. V prvej písomnej správe je to názov Buken, neskôr Beky, Bewky, Bwky, Buki. Na obecnom pečatidle, používanom koncom 18. a v 19. storočí, je to Böke. V 11. storočí sa Chabžany stali súčasťou Uhorského kráľovstva. V 1. polovici 13. storočia sa stali súčasťou novej administratívnej inštitúcie verejnej správy územnoadministratívneho celku Šarišská župa. Uhorskí králi novozískane územia darovali do vlastníctva svojím verným, čo bolo odmenou za ich službu kráľovi. Spolu s územím sa vlastníctvom zemepánov stali aj ľudia - roľníci, ktorý boli na danom území usadení. Zemepánj pôdu, ktorá je jeho vlastníctvom, prepožičiaval roľníkom - poddaným, ktorí mu za to odovzdávali časť úrody. Okrem toho poddaní robotovali na jeho pôde a v jeho dome. Rozsah prác bol závislý od rozlohy prenajatej pôdy, teda veľkosti usadlosti alebo jej časti a teiž od vôle a potrieb zemepána. Poddaný sa stávali nevoľníkmi pripútanými k pôde, nemohli slobodne odísť a usaditľ sa inde. Prenajatá pôda sa nededila, bola prideľovaná zemepánmi. Obec Chabžany bola takýmto územím, ktoré počas stáročí malo svojich zemepánov a jej obyvatelia boli ich poddanými.
Chotár obce
Chabžany ležia v Košickej kotline, v doline rieky Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m. Jednotlivé časti obce majú tieto chotárne názvy: Čaturky, Za karčmu, Za vodu, Pod oľšu, Oľša alebo les, Nižňa roveň, Füžovky, Rubaň, Lapiše, Vyšne luky, Nižne luky, Na zadkoch, Stredne vyšne, Zahumne, Kliny. Susednými obcami sú Lemešany, Drienov, Šarišské Bohdanovce, Janovík, Bretejovce, Malá Vieska a Trebejov.
Prvá písomná správa o obci Chabžany
Najstaršia zachovaná písomná správa o Chabžanoch vznikla 17. januára 1330.
Počet obyvateľov
Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2001 žilo v Lemešanoch 1758 obyvateľov, z toho 846 mužov a 912 žien. Obývali spolu 378 domov. Slovenskú národnosť malo 1658 obyvateľov, rómsku národnosť 86 obyvateľov, 1 maďarskú, 2 ukrajinskú, 3 českú, 1 poľskú a 7 obyvateľov nezistenú národnosť. Prevažná časť obyvateľstva a to 1564 obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi, 89 obyvateľov ku gréckokatolíckej cirkvi, 40 ku evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, 1 obyvateľ k ostatným vyznaniam, u 33 obyvateľov nebolo zistené vyznanie a 31 je bez vyznania.
Pamiatky
Kostol v Lemešanoch
V Lemešanoch stojí kostol zasvätený sv. Martinovi, biskupovi. Tento kostol je jediným kostolom, o ktorom sa zachovali písomné správy a pravdepodobne aj jediným kostolom, ktorý kedy v Lemešanoch stál. Jeho história je však bohatá a opradená tajomstvami.
